Aký zmysel by mala smrť, keby nepriniesla (nový) život?

Autor: Renáta Ocilková | 21.11.2015 o 22:37 | (upravené 21.11.2015 o 22:59) Karma článku: 8,84 | Prečítané:  2616x

Dnes sme sa navždy (?) rozlúčili s veľkým človekom, človekom múdrym, pokorným, obetavým, pracovitým, praktickým i hlboko spirituálnym, mojou priateľkou Ankou Neumannovou. 

Na pohrebe počúvam laudatio na Anku od jej kolegov z univerzity, že nielen učila študentov, ale bola aj akoby duchovnou krstnou mamou všetkých kolegov na katedre; laudatio od duchovných otcov  - ako nikdy nevynechala štvrtkovú adoráciu, ako jej slová na farských akciách, ktoré väčšinou aj sama zorganizovala, aj pripravila, boli hotovou symfóniou, ako organizovala farské raňajky a zaviedla ocenenie za prácu pre farnosť; laudatio od predsedu KDH, že bola ženou do koča i do voza – písala analýzy, tvorila program, odborné stanoviská, ale aj varila perfektnú kapustnicu a hlavne bola dušou všetkých podujatí a že ju chcel voliť sám predseda KDH (bola na kandidátke do volieb 2016).  Na pohrebe sa čítalo z Ankinho e-mailu, v ktorom raz napísala, že „musíme byť vždy pripravení, lebo nevieme, kedy si nás Pán povolá, aby sme sa pred Neho nepostavili s prázdnymi rukami“.

I ja si spomínam na Ankine slová pri našich debatách, ktoré sa točili okolo politiky a našich rodín, ako vždy upozorňovala, že keď to nerobíme s  Bohom a  pre Boha, tak to nemá zmysel. A dodávam priateľské laudatio, že Anička bola vždy k dispozícii s pomocou akéhokoľvek druhu, vždy ochotná akoby nemala nič iné na robote, len moju aktuálnu prosbu.  Pritom mi nedávno v maili napísala, že spí maximálne 5 hodín, aby všetko stihla.

A zrazu odišla. Len tak. Prišlo jej zle, aj si zavolala sanitku, no nič nepomohlo. Asi to bol jej čas.

 

Ale aký zmysel by mala smrť, keby nepriniesla nový život?

A tak pokladám Aničkinu smrť za zasiatie semienka stálej pripravenosti v našich srdciach. Ankin odchod pokladám za výzvu k prebratiu štafety nás všetkých. K prebratiu štafety, aby sme žili tak, aby sme sa pred Pána nepostavili s prázdnymi rukami.

 

PS: Keď som včera počúvala Martina Smitha, zrazu ma pri piesni "Angel" ovládlo presvedčenie, že táto pieseň je o Anke: „There is an angel, and she is watching over me...“  Zobrala som buklet od CD-čka, aby som si presne prečítala text piesne a tam som pod názvom piesne ANGEL objavila zvláštne venovanie: SONG FOR ANNA. Nech sa páči, započúvajte sa: Angel (SONG FOR ANNA) .

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KULTÚRA

Matka naháňa únoscov svojho syna. Môže byť taký film komický?

Film Únos je prázdinovou zábavou.


Už ste čítali?