Brožúrka je označená ako pomôcka pre učiteľov predmetu Náuka o spoločnosti a je rozdelená do šiestich kapitol:
Digitálne súkromie
Práva LGBTQI osôb
Pracovné a sociálne práva
Migrácia
Práva Rómov
Občianstvo EÚ.
Brožúrka sa každej téme venuje prípadovou štúdiou. V kapitole o právach LGBTQI tzv. prípadová štúdia hovorí o rumunskom futbalovom manažérovi, ktorý údajne odmietol prijať hráča s homosexuálnou orientáciou.
V prípade pracovného a sociálneho práva rozoberá prípad poľskej rodiny, ktorá nechcela prihlásiť svojho syna na náboženstvo a keďže bol s touto požiadavkou v škole jediný, škola kvôli jednému žiakovi nevyučovala etiku. Rodina sa najprv sťažovala na ministerstve školstva, kde dali za pravdu škole. A tak sa údajná poľská rodina obrátila na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uznal, že boli pošliapané ich práva. Prípadová štúdia vytvorila dojem, že kresťania pošliapali ľudské práva agnostikov.
Kniha podprahovo podsúva presvedčenie, že Poľsko nie je až taká katolícka krajina ako sa zdá, a že jedna z posledných členských krajín EÚ – Rumunsko – je moderná progresívna krajina, ktorá sa už vie vysporiadať s diskrimináciou LGBTQI skupiny.
V kapitole „Práva migrantov“ prípadová štúdia nesie názov: Sexuálna orientácia ako dôvod na ochranu utečencov.
Z toho vyplýva, že polovica brožúrky o ľudských právach sa venuje rôznym sexuálnym orientáciám a poruchám sexuálnej identity, ako aj latentnému osočovaniu kresťanov.
Za zmienku možno stojí aj prípadová štúdia o právach Rómov, kde je opisovaný pôrod rómskej ženy, ktorej počas pôrodu cisárskym rezom lekár zistil, že „jej rozmnožovacie orgány sú v natoľko zúboženom stave, že akékoľvek ďalšie tehotenstvo v budúcnosti by mohlo predstavovať závažné zdravotné riziko. Lekári ihneď rodičku ústne informovali o náleze ako aj o vyplývajúcich záveroch a odporučili jej sterilizáciu, s ktorou súhlasila. Po vykonaní zákroku šokovaná rodička zistila, že už nikdy viac nebude môcť otehotnieť. Tvrdila, že nie celkom porozumela plnému významu slova „sterilizácia“, pretože informáciu o predmetnom zákroku dostala v pôrodných bolestiach a navyše nie vo svojom materinskom jazyku.“
Táto „pomôcka pre učiteľov“ je výzva: výzva do radov skutočných odborníkov na ľudské práva, do radov rodičov a učiteľov, aby precízne filtrovali ponuky, aby múdro rozlišovali, aké „pomôcky“ dostávajú učitelia a aby nepúšťali do škôl ideológov. Ale pozor! Je to aj výzva do radov LGBTI aktivistov, ktorí si neuvedomujú dvojsečnosť ich zbrane: asymetrické pretláčanie práv len jednej malinkej minority či pozitívna diskriminácia jednej skupiny (nie veľmi profesionálnym spôsobom) sa začína javiť ako kontraproduktívna. Lucídni učitelia a rodičia síce vedia rozlíšiť, čo je to manipulácia a dokážu sa ideologickému tlaku na svedomie (či deti) vzoprieť. Neplatí to však o všetkých: slabší jedinci potrebujú zjednodušené pomenovania, hlasné pokriky a lacné sľuby s rýchlymi riešeniami, ktoré vzbudzujú dojem, že bežného väčšinového človeka prišiel niekto chrániť.
A potom sa nečudujme, že sa extrémisti s jednoduchým (až vulgárnym) slovníkom a prejavmi, ktoré skôr naháňajú strach, pod rúškom ochrany „Slovače“, dostali do parlamentu.