Neštátne školy: wanted

Autor: Renáta Ocilková | 1.5.2014 o 22:41 | (upravené 2.5.2014 o 11:56) Karma článku: 13,79 | Prečítané:  2736x

Keď som za totality hovorila o tom, že ženy by mali mať možnosť študovať teológiu, učitelia chodiť do kostola a žiakom slobodne hovoriť pravdu o histórii, bolo to považované za bláznovsto. Lenže prišiel November ´89 a nemožné sa stalo skutočnosťou.

V mojom rodnom mestečku sa začala zakladať cirkevná škola. Fascinovalo ma vedomie, že učitelia i deti sa budú môcť v škole modliť, ako aj to, že učitelia, ktorí tam budú učiť, budú môcť svoju vieru praktizovať na verejnosti. A tak som tam nastúpila ako vychovávateľka pracovať. Prežívala som šťastie z možnosti dýchať slobodu. Rovnako ma fascinoval pocit, keď som počula u nás o prvej súkromnej škole. Napĺňalo ma pocitom šťastia zo slobody už len to vedomie, že rodičia si môžu vybrať, že nemusia deti odovzdať do rúk štátu. V obidvoch druhoch neštátnych škôl však bolo zo začiatku aj mnoho problémov. Dobré meno sa budovalo dlho a ťažko. Na začiatku mali súkromné či cirkevné školy 20 – 30 detí, neskôr 50. Dnes majú mnohé desaťnásobok.

Ale keď sa pri financovaní škôl nehľadí na dieťa, ale na zriaďovateľa, tak sa asi niekde deje chyba.

 

Súkromné a cirkevné školské zariadenia a školy financované z originálnych kompetencií obcí totiž nedostávajú od samospráv toľko peňazí, koľko štátne. Lebo zákon im zaručuje len 88%. V praxi však mnohokrát tieto školy nevidia ani tých 88 garantovaných.

Dnes sa dokonca pripravuje legislatíva, ktorá hovorí, že súkromným školám sa pridelí len 70% normatívneho príspevku. Pričom v oblasti dotácie vzdelávania je rovnaké a rovné zároveň spravodlivé. Každé dieťa má totiž rovnaké právo na podporu vzdelania (Ústava SR, čl. 42). Vzdelávanie je financované zo štátneho rozpočtu, do ktorého prispievame všetci bez ohľadu na názor či náboženské presvedčenie - čiže z našich peňazí. Prečo by potom mali byť deti segregované podľa toho, akého poskytovateľa vzdelávania im rodičia vyberú?

Je veľmi veľa kvalitných štátnych (verejných) škôl. Avšak dobré súkromné školy prinášajú i bonusy: dokážu citlivo zachytiť to pozitívne z povinného a hlavne to dobré v našich deťoch a vedia k tomu pridať čosi navyše. A keď súkromné školy, vyberajú poplatky, tak je to za nadštandardné služby: lepšie materiálne vybavenie, zahraničných lektorov, prácu s deťmi v menších skupinách, možnosť individuálneho prístupu, atď. Cirkevné školy zas poskytujú inú pridanú hodnotu: okrem kvalitného vzdelania budovanie vzťahov s ľuďmi i s Bohom, nasmerovanie k slobode od konzumného spôsobu života, orientáciu na skutočné hodnoty, ochranu pred novými „izmami“: liberalizmom, „genderizmom“, „LGBTI-izmom“...

Ale keď ľavicoví finančníci vychádzajú z premisy, že ak sa zoberie súkromným školám (ktoré tvoria 5% školstva)  30% peňazí, neuveriteľne sa finančne polepší tým zvyšným 95 percentám, tak sa asi niekde (v logickom myslení) deje chyba.

Rovnako aktuálna správa z bratislavského Lamača hovorí o diskriminácii detí z cirkevnej škôlky. Miestni poslanci za Smer-SD a Most-Híd (lamačské špecifikum) zvažujú nepredĺžiť nájomnú zmluvu cirkevnej materskej škole, ktorá funguje dlhé roky, platí komerčné nájomné,  je vyhľadávaná v celej Bratislave a každoročne pre veľký záujem musí odmietnuť asi 30 detí.

Ale keď ľavicoví poslanci v bratislavskom Lamači vychádzajú z premisy, že keď vyhodia 50 lamačských detí z cirkevnej škôlky na ulicu, vyhodené deti sublimujú do betónu a oni budú môcť budovu (na lukratívnom pozemku) použiť na niečo iné..., tak sa asi niekde deje chyba.

Títo poslanci totiž bez problémov pýtajú od cirkevnej materskej školy komerčné nájomné, no zároveň menný zoznam detí s adresami (akoby bola škôlka v ich zriaďovateľskej pôsobnosti!), ponúkajú vždy menšie priestory  ako škôlka skutočne potrebuje a zároveň kladú podmienky, koho má škôlka prijímať (!). A tak sa teda asi niekde (v komunálnej politike) deje chyba.

Keď istá ľavicová starostka chce ponúknuť priestory, ktoré bytostne potrebuje úspešná cirkevná škola, radšej dôchodcom..., tak sa asi niekde deje chyba.

Keď si človek vyberie štátneho či neštátneho poskytovateľa sociálnej či zdravotnej starostlivosti, môže ju dostať. Keď sa rozhodne pre štátneho poskytovateľa vzdelávania, tiež nie je problém.

Ale keď chce pre svoje ratolesti neštátneho (cirkevného) poskytovateľa  vzdelávania, nedá sa to vždy uplatniť. ... tak asi sa niekde deje chyba...

Preto Vás pozývam k participácii na správe vecí verejných, ako aj k podpore petície za rovné školstvo, aby sa k deťom nepristupovalo diskriminačne, aby financie prúdili do škôl transparentne a spravodlivo. A zároveň: veľmi dobre zvážme, komu dáme vo voľbách svoj hlas - poslanci totiž (komunálni i parlamentní) môžu pomôcť rozvoju školstva. Ale môžu ho aj zabiť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?