Boli ste v deň svadby panna/panic?
Takmer VŠETCI moji priatelia odpovedali KLADNE.
Ak by som teda mohla urobiť štatistiku podľa mojich vedomostí, tak 90% mladých ľudí (mojich priateľov, vrátane mojich príbuzných) vstupujú do manželstva „čistí“. Tí moji respondenti sú ľudia vo veku 25 až 50 rokov – zdraví vzdelaní ľudia. Žiadni bigotní extrémisti. Poznám ich. Vyberám z ich niektorých odpovedí:
„Áno, boli sme obaja. Ja aj manželka.“
„Boli sme obidvaja :). A myslím, že o nič sme neprišli :).“
„Aj my sme boli o svadobnej noci ako vyorané myšky:))). A bolo to dobré...“
„Áno, obaja. Ale ja to necítim ako nejakú "zásluhu", ale ako milosť.“
„Aj my sme vstúpili do manželstva "čistí ako ľalie".“
„Áno, obaja ....... a oplatilo sa to.“
„My dvaja s manželom sme vydržali v čistote až do dňa sviatostného manželstva. A sme šťastní, zdraví mladí ľudia. Radi o tom vydávame svedectvo a povzbudzujeme. Lebo čistota je hodná toho, aby sme o ňu bojovali a aby sme sa za ňu nehanbili... Pretože je predpokladom vernosti v manželstve..... a vôbec...“
„Áno, obaja sme boli. Mám pocit, že všetci „odchovanci“ Rudka Daňa (pozn. aut.: pán farár) to pokladali za samozrejmé.“
„Ja som nebola, môj manžel bol. V našej rodine sa to nenosilo. Ale môžem svedčiť, že od kedy som objavila čistou, objavila som radosť a sebaúctu. Keby mi v 15-tich mal kto povedať, že sú aj iné spôsoby prejavu lásky, primerané veku a vzťahu, a hlavne, že láska a city vôbec nie je to isté, možno by som ostala čistá do manželstva a nemusela by som prechádzať depkami a smútkom, výčitkami svedomia, sebaodmietaním... Čistota je jediný spôsob ako byť a ostať radostný!!“
Toľko z e-mailových odpovedí. Nesúdim nikoho. Každý z nás má iné poznanie, resp. inak to vnímal pred 10 rokmi, inak dnes a možno inak zajtra.... A ak sme to nedokázali/nevedeli v mladosti, určite teraz túžime po vernom a trvalom vzťahu a po tom, aby naše dcéry boli čisté, aby mali verných manželov a naši synovia verné manželky... A teda aby si darovali ten najkrajší dar – čistotu a vernosť.
A čo na to hovoria zaoceánske výskumy?
Americkí vedci Dean M. Busby, Jason S. Carroll a Brian J. Willoughby z Brigham Young University urobili výskum na vzorke 2 035 manželských párov vo veku 19 – 71 rokov rôzneho vyznania, mnohí z respondentov boli ateisti. Výskumom chceli vedci o.i. zistiť súvislosť medzi sexuálnym spolužitím partnerov pred svadbou a stabilitou vzťahu v kategóriách: manželská komunikácia, kvalita sexuálneho života, spokojnosť so vzťahom a vnímanie stability vzťahu. To, že bola vnímaná stabilita vzťahu, manželská komunikácia a spokojnosť so vzťahom lepšie v tom prípade, keď obaja (alebo aspoň jeden z manželov) žili sexuálnym životom až po svadbe, to predpokladá asi každý. Ale úžasným prekvapením bolo to, že v prípade, že boli manželia pri vstupe do manželstva panna a/alebo panic, bola kvalita manželského sexuálneho života najvyššia. Teda nie u manželov, ktorí „si to pred svadbou vyskúšali“, ale u tých „s odloženým štartom“.
A o tom by, podľa mňa, mala byť sexuálna výchova: nie o sexe a abortívnom vyhýbaní sa tehotenstvu (akoby to bol nežiaduci element), ale o výchove k vzťahom, o sebadisciplíne, o radosti z lásky i z plodnosti. A o tom odloženom štarte. Alebo ak chcete - o zdržanlivosti. Môžem dosvedčiť: ten odložený štart stojí to za to.
